Herstória
Malý posun pre ženu, veľký posun pre ľudstvo
Legenda o Veľkých Pestovateľkách
Kde bolo, tam bolo. Na blízkom východe. V ére pred nepoddajnými sufražetkami, mocnými učiteľkami,
či odvážnymi vynálezkyňami, do kmeňu lovcov a zberačiek narodili sa tie najvyplyvnejšie ženy.
Samé sa mali stať zberačkami a príložitostnými lovkyňami.
Vybrali si ale inú cestu. A tak okrem zberu zaradili medzi svoje povinnosti aj pestovanie.
Začínali v malom. Po prvých pokusoch sa rozhodli zaužívať najmä pestovanie pšenice, ražu a jačmeňa.
Umožnili tak svojmu kmeňu sa usadiť. A v dôsledku toho aj zrod civilizácií.
Umožnili nám tým domestifikovať a vykorisťovať čím ďalej väčšie množstvo zvierat
a pestovať čím ďalej viac druhov obilnín, zeleniny, orechov aj ovocia. V snahe uľahčiť si starostlivosť
o naše príbytky, rastliny, zvieratá aj seba navzájom sme rozvíjali zásadné remeslá
ako je keramika, tkanie, spracovávanie kože, či opracovávanie kovov a ďalších materiálov. Rozvíjali sme
architektúru a zobytňovali vnútorné priestory.
A ako sme sa tak zlepšovali v schopnostiach sa uživiť, či ochrániť pred predátostvami mimo kmeňa,
naša populácia začala narastať a to viedlo k politickým, sociálnym aj náboženským zmenám.
Veľké pestovateľky mali žiť približne pred 12 000 rokmi. Od tohto doposiaľ najvýznamnejšieho momenta počítame letopočet v rámci herstórie.
Na začiatku boli naše černošské matky
Černošské ženy sú jediné ľudské bytosti, ktoré v genetike uchovávajú datá pre všetky ostatné varianty ľudí.
Tie sú uložené v ich mitochondriálnej DNA.
Toto ich bohatstvo sa nazýva aj gén Evy.
Časová os herstórie
A čo súčasnosť a budúcnosť?
Spisujeme len príbehy žien, ktoré už sú ukončené. Tie, ktoré sú nielen svojimi majiteľkami stále formované
sú povšimnuté, ale zatiaľ nezapísané.